SINGULARCH

Marko & Placemakers je interdisciplinárna prax mestotvorby a zeleného urbanizmu, ktorú založili v roku 2013 v Londýne Igor Marko a Petra Marko. Dlhodobo sa venujú rozvoju miest presahujúc tradičné hranice architektúry a veria, že verejný priestor potrebuje svoj príbeh a ľudí, ktorí ho spoluvytvárajú. Tím urbanistov a architektov, s kombináciou zručností v oblasti dizajnu verejných priestorov, výskumu a mestských stratégií, má za cieľ ozdravenie, sfunkčnenie a zmysluplné nastavenie mestského prostredia pre jeho užívateľov. 

Marko & Placemakers stoja za mnohými transformatívnymi projektami po celom svete, vrátane parku Northala Fields v Londýne, ktorý dostal mnoho ocenení a stal sa exemplárnym príkladom udržateľnosti s účasťou obyvateľov. V strednej Európe ateliér spolupracuje na transformáciách veľkých brownfield lokalít, ako je napríklad komplexný pražský Florenc, regenerácia v citlivom historickom kontexte podhradia na nábreží Bratislavy – Vydrica, alebo stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj v rurálnych oblastiach ako vízia pre Bernolákovo. 

Ateliér bol členom špeciálnej rady pre londýnsky magistrát v oblasti regenerácie mestských centier a nákupných ulíc. London Museum of Architecture ich zaradil medzi inovátorov v oblasti zeleného prístupu k mestotvorbe s dôrazom na tvorbu kompaktných štvrtí s prioritou pre peších a cyklodopravu.

„V tomto zážitkovom dizajnovom procese vidíme úlohu placemakera ako tvorcu, ktorý prináša nové nápady, ako aj mediátora, ktorý prepája existujúce procesy a ľudí.”

S Igorom a Petrou sme sa o ich unikátnom fungovaní a ich aktívnej tvorbe porozprávali v rozhovore:

Viete prosím, na začiatok popísať váš pojem placemaking? Akých rozhraní sa dotýka, čo tento pojem presahuje? 

Petra: Placemaking je tvorba mesta a miesta. Ide o proces vytvárania vzťahu medzi ľuďmi a miestom, či už prostredníctvom minimálnych urbanistických zásahov podobných akupunktúre alebo transformáciou verejného priestoru tak, aby sa tam ľudia cítili príjemne a bezpečne. Zároveň ide o vytvorenie mentálneho vlastníctva – verejný priestor ako predĺžená obývačka pre ľudí, a preto sa k nemu budú správať zodpovedne. V procese tvorby miest je dôležité pochopiť, že každé miesto má svoj vlastný príbeh. V roku 2009 som bola v Havane na workshope, kde sme sa zamerali na prístav. Boli sme na 8 kilometrov dlhej promenáde Malecón, vedľa ktorej je štvorprúdová cesta; nie je tu nič iné ako betón, no napriek tomu je to najobľúbenejší verejný priestor na celej Kube. Malecón je symbolom slobody, Kubánci z neho hľadia na horizont mora, za ktorým je svet, ktorý väčšina z nich nezažila, no snívajú o ňom. Chcem tým povedať, že súčasťou tvorby miest je pochopenie genia loci, neviditeľného významu miesta a jeho identity. Mesto nikdy nevznikne na zelenej lúke; úspešné projekty stavajú na kontexte a histórii, alebo ju pozitívnym spôsobom transformujú. Niekedy stačí pár malých zmien.

Vaša hybridná prax je veľmi fascinujúca. Okrem vášho inkluzívneho prístupu k tvorbe s ostatnými office-mi trávite veľkú časť vášho času na diskusiách a prednáškach v Londýne a iných mestách. Ako to stíhate? Máte to podelené? Striedate si niekedy úlohy?

Igor: Ako malý ateliér musíme fungovať veľmi efektívne. Nie je špecifický kľúč, podľa ktorého máme veci podelené, ale každý z nás má svoje nosné témy a projekty, ktorým sa venuje, a sú samozrejme témy a projekty, kde sa viac prelíname. Efektívna práca s časom je disciplína, ktorú si tak trochu prinášame z Londýna. Londýn je intenzívna metropola pulzujúca najnovšími trendmi. Je to veľmi konkurenčné prostredie, ktoré tiež tlačí ľudí k uvedomeniu si vlastnej cesty a smerovaniu, ak chcú uspieť a napredovať. 

Petra: Zároveň v profesionálnej sfére majú ľudia veľmi dobre vycibrenú schopnosť spolupracovať, pretože zložité problémy, ktoré Londýn ako mesto má, si vyžadujú komplexné riešenia a multidisciplinárne tímy. Aby bol daný tím konkurencieschopný, potrebuje prilákať najlepších špecialistov a koordinovať ich vstupy tak, aby vytvorili inovatívne a zároveň aplikovateľné riešenia. Myslím si, že práve dlhoročné skúsenosti v medziodborovej spolupráci si prinášame z tohto prostredia. Schopnosť hľadať kompromisy, nevidieť veci čiernobielo je tiež ručnosťou, ktorú si prinášame z britského prostredia. Na Slovensku často pozorujem, že videnie sveta je často príliš čiernobiele, ľudia sa separujú do izolovaných skupín, pričom tak bránia konštruktívnemu dialógu a riešeniu problémov.

Vaše aktivity sa odohrávajú na poliach rôznych mierok, no tými najčastejšími sú Londýn – mesto, ktoré sa „upokojuje”, a Bratislava – ktorá rýchlo rastie a progresívne sa transformuje. Je to pravdepodobne vec, ktorá vás sprevádza vašou praxou. Vedeli by ste vo všeobecnosti porovnať témy, na ktoré sa sústreďujete v jednotlivých mestách?

Petra: Londýn sa rozhodne neupokojuje, čo sa týka výstavby a rozvoja mesta, skôr naopak. Ale ak upokojovaním myslíš utlmovanie automobilovej dopravy, rozvoj cyklodopravy, pešieho pohybu a smerovanie k takzvanému 15 minútovému mestu, to je rozhodne trend, v ktorom je Londýn, aj napriek svojej hustote a veľkosti, popredu voči Bratislave. Londýn je z hľadiska historického vývoja séria dedín, ktoré sú dnes mestské centrá jednotlivých štvrtí. Veľa našej práce v Londýne sa sústredí práve na problematiku regenerácie týchto lokálnych centier tak, aby boli životaschopné miesta pre život, aby ľudia na dennej báze nemuseli cestovať naprieč celému mestu. Riešime tu napríklad dopad meniacich sa retailových trendov vo vzťahu k takzvaným High Streets – teda nákupným uliciam, ktoré boli historicky miesta lokálnych trhov. V druhej polovici dvadsiateho storočia tradícia trhov upadala vzhľadom na nástup nákupných centier a dnes nákupné ulice čelia aj konkurencii online retailu a meniacemu sa životnému štýlu. Ich transformácia je úspešná práve v prípade, kde sa stávajú opäť miestom nielen nakupovania, ale stretávania a zdieľaných zážitkov. V tomto pomáha utlmenie dopravy, zeleň, sezónne trhy a aktívny program ulice či dočasné využitie prázdnych parterov vo forme pop-up galérií, co-working priestorov alebo komunitných centier.

Igor: V Bratislave, resp. strednej Európe, sa naša práca sústredí na väčšiu mierku, teda masterplanning nových alebo transformujúcich sa štvrtí, ako napríklad podhradie Bratislavy, štvrť Florenc v Prahe, areál Merina v Trenčíne alebo projekt Mlynárka v bývalej industriálnej zóne Nivy v Bratislave. Náš vstup v týchto projektoch je v úzkej spolupráci s architektom a klientom-investorom, a je o nastavení hlavných rozvojových princípov pre verejný priestor a integráciu projektu do širšieho kontextu a organizmu mesta. Kontinuita verejného priestoru v meste je veľmi dôležitá, pretože každý vníma, keď sa z peknej novej štvrte s kvalitnou dlažbu a verejnými priestormi jedným krokom zrazu ocitne na rozpadajúcom sa asfalte s bariérovými obrubníkmi a neudržiavanou náletovou zeleňou. Takéto momenty sú, žiaľ, v Bratislave veľmi časté, pretože kvalita a údržba verejného priestoru bola dlhodobo zanedbaná a podvyživená. Vidíme však progresívne zmenu k lepšiemu a revitalizáciu nielen reprezentatívnych verejných priestorov, ale aj upgrade bežných ulíc a uličných profilov s utlmením dopravy a vytvorenie lepšieho prostredia pre peších.

Pred dvoma rokmi ste sa presťahovali z Londýna do Bratislavy, je to mierkovo omnoho menšie mesto. Čo však prináša rozdiel v užívaní mesta je práve kompresia charakteru metropolity, no naopak iná mestskosť – ako vnímate túto zmenu?

Igor: Sú to dva iné svety, ktoré sa nedajú porovnávať. Náš lifestyle v Bratislave je rozhodne iný ako v Londýne, nesnažíme sa tu žiť ako v Londýne, práve naopak si užívame všetky tie výhody kompaktného malého mesta, blízkosť prírody, rodinné väzby a spontánnosť, ktorú prináša menšia mierka. Zároveň máme naďalej pravidelný kontakt s Londýnom nielen pracovne, ale aj cez dlhoročné priateľstvá. Takže naša existencia je medzi týmito dvoma svetmi, a tieto dve mierky naďalej intenzívne obohacujú aj našu odbornú prax.

Vaša práca je sústredená hlavne na transformácie urbánneho prostredia na aktívnejšie, ľudskejšie, prírodnejšie a udržateľnejšie miesta. Vaším hlavným impulzom je urbánna scénografia. Čo tento pojem reprezentuje?

Petra: Scénografia je pojem, ktorý si ľudia spájajú s divadlom a s dramaturgiou, takže je to príbeh a dej, ktorý sa odohráva v nejakom prostredí. Takto chápeme aj placemaking. Je to nastavenie určitých parametrov danej scény tak, aby sa v nej mohol odohrávať aktívny príbeh cez užívateľov, ktorí si tak vytvárajú spomínaný vzťah k miestu. V našej práci veľa pracujeme s takzvaným storytelling. Storytelling je dôležitým nástrojom na sprostredkovanie myšlienok o budúcnosti.

Mnohokrát sa charakter urbánnej scénografie formuje práve mentalitou obyvateľstva, tempom každodenného života. Dá sa pomocou urbánneho dizajnu formovať danú mentalitu obyvateľov mesta?

Igor: Určite áno, a zároveň to platí aj naopak – užívatelia môžu formovať miesto. V procese konzultácií s obyvateľmi je možné zapojiť ich do formovania programu, čo bol prípad nášho projektu Northala Fields Park v Londýne. Ľudia sa stali súčasťou príbehu projektu. Niektorí seniori napríklad pomáhajú miestnej charite, ktorá spravuje rybníky, ktoré sme na základe spätnej väzby z workshopov s obyvateľmi zapracovali do návrhu. Angažovaný proces s miestnou komunitou jasne pomáha ľuďom vytvoriť si vzťah k miestu a pomáha aby bolo úspešné a dlhodobo udržateľné. 

Petra: Kultivovanie verejného priestoru vie instantne zmeniť spôsob, ako sa ľudia v danom priestore správajú. Dobrým príkladom je revitalizácia Námestia slobody v Bratislave, s jeho ikonickou fontánou. Tento dlhodobo zabudnutý a málo využívaný verejný priestor sa zmenil na jedno z najpopulárnejších námestí. Bezbariérovosť, sfunkčnenie vodného prvku a jeho nové aktívne a hravé využitie posunuli námestie do 21. storočia.

Máte veľmi vzácnu špecifickú prezentáciu, kreslené vizualizácie, ktoré majú veľmi unikátny prejav pocitu z miesta, mnohokrát vo vysokom detaile, no mnohé majú spoločný charakter a hodnoty. Na čo všetko sa snažíte upriamiť pozornosť v tomto formáte? Koľko času si na tento typ prezentácie rezervujete? 

Igor: Najskôr sme veľa pracovali s klasickými CGI vizualizáciami, ale časom sme sa vrátili k remeslu ručných skíc a ilustrácií. V koncepčných návrhoch častokrát vo fáze súťaže ide v prvom rade o to dokomunikovať nosné hodnoty návrhu a víziu. V tomto sú častokrát fotorealistické vizualizácie zavádzajúce, pretože upriamujú pozornosť na detail, ktorý ešte ani zďaleka nie je navrhnutý – napríklad materialita, farby a pod., namiesto celkovej koncepcie a hodnôt, od ktorých sa bude návrh odvíjať. Formou skice vieme zdôrazniť, ako bude priestor využívaný bez toho, aby sme ho detailne definovali. Čo sa týka produkcie, je to zároveň rýchlejšie a adaptabilnejšie.

Obľúbená štvrť v Londýne?

Petra: Pre mňa to je určite Bermondsey, naša domovská štvrť v Londýne, a jej časť Rotherhithe pri rieke. Je to veľmi centrálna štvrť, a zároveň má svoj špecifický, veľmi lokálny, charakter. Prítomnosť rieky s plážami pri odlive, pocket parky a tradičné anglické pohostinstvá, železničné oblúky, ktoré sa transformovali na trhy a obchodíky s lokálnou produkciou, veľký centrálny park a naša High Street – Bermondsey Street, ktorá je pulzujúcim centrom štvrte, vytvára naozaj 15 minútové mesto.

Obľubený spot /zelená vrstva v Bratislave, ktorá vás fascinuje?

Petra: Karloveské rameno, oáza prírody doslova 15 minút bicyklom z centra mesta. A opačným smerom hrádza pozdĺž lužných lesov. Pre mňa je v každom meste asi najsilnejším momentom rieka, ktorá má v Bratislave veľký a ešte stále málo využitý potenciál.

Ako podľa vás pracuje Bratislava s Dunajom?

Igor: Dunaj nie je typická mestská rieka a je tu veľa technických obmedzení, ktoré vychádzajú z mierky, regulácie rieky a potreby komplexných protipovodňových opatrení. Zároveň je to dôležitá medzinárodná dopravná tepna. Precedentom ako priblížiť mesto k rieke je nábrežie Eurovea, ktoré otvorilo prístup k vode cez novú krajinnú úpravu nábrežia. Dlhodobo nám chýba celková stratégia rozvoja nábreží Dunaja, a sú tu obmedzenia aj vzhľadom na súkromné vlastníctvo pozemkov. Práve preto je potrebná dohoda medzi rôznymi zainteresovanými stranami a mestom, ktorú by takáto stratégia mohla zastrešovať.

Igor: Bratislava je veľmi dynamické, ale stále fragmentované mesto. Aj napriek tomu, že územno-plánovacie procesy sú veľmi pomalé, Bratislava sa za posledné roky výrazne zmenila. Tento proces je častokrát konfliktný a bude vyžadovať čas na reflexiu a budovanie dôvery medzi rôznymi aktérmi, ktorí formujú rozvoj mesta. Najväčšou výzvou Bratislavy ostáva naďalej nekontrolovaná suburbanizácia, nedostatok dostupného bývania v meste a koncentrácia nákupných centier, ktoré zlikvidovali živý uličný parter. Verejný priestor je stále vzhľadom na jeho kvantitu vo veľmi zlom stave. Posledné roky sa priority mesta zamerali práve na túto problematiku a na viacerých miestach už vidieť pozitívnu zmenu.

Petra: Bratislava má v porovnaní s inými európskymi metropolami vysoký podiel zelene. Ale nejde len o kvantitu, ale hlavne o kvalitu zelene a zelenomodrej infraštruktúry. V tomto zmysle má Bratislava napríklad veľa chorých alebo umierajúcich stromov v uliciach a veľa dlhodobo zanedbaných zelených plôch alebo parkov, pretože starostlivosť o zeleň bola nekoncepčná. Situácia sa postupne mení, mesto spravilo pasportizáciu zelene, zlepšuje sa jej údržba, vysádzajú sa nové stromy. Sad Janka Kráľa je dnes populárny a využívaný central park mesta, park na Račianskom mýte sa po rokoch chátrania revitalizuje. Pribúdajú projekty s fokusom na klimatickú adaptáciu. Mení sa aj prístup k zeleni v územno-plánovacom procese, kde sa bude zohľadňovať nielen plocha zelene, ale aj jej kapacita zadržiavať vodu a iné vyspelé zeleno-modré opatrenia – teda kvalita, nielen kvantita.

Igor: Mlynárka je prvým brownfieldom v rámci 138 hektarovej zóny Nivy, ktorý bude developovaný. Takže je tu potenciál udať tón a princípy rozvoja celej štvrte, v súlade s Mestskou urbanistickou štúdiou zóny, ktorú vypracoval Metropolitný inštitút Bratislavy. Pred priemyselnou revolúciou to bola lokalita lužného lesa, ktorý sa tiahla na oboch brehoch Dunaja. Koncept návrhu na pozemku YIT stojí na prinavrátení tohto lesa vo forme veľkého parku na báze špongiového mesta so sériou zelených a modrých infraštruktúrnych opatrení. Mal by to byť prvý park na ochladzovanie klímy v Bratislave. Park bude centrom nového developmentu, ktorý prinesie do tejto lokality 1500 nových bytov, kancelárie, obchodné priestory a služby. Nosnou myšlienkou je vytvoriť park ako prvú fázu výstavby, aby sa umožnil rast vegetácie pred a počas výstavby, takže park sa skutočne stane novými pľúcami tejto štvrte.

YIT Mlynské Nivy Masterplan, Bratislava, Slovakia | 2020 | Invited Competition Winner | Client: YIT Slovakia | Team: Sadovsky&Architects + Marko&Placemakers

Jedným z veľkých projektov z vašej praxe je aj revitalizácia a urbanizácia komplexného pražského uzlu Florenc spolu s UNIT a A69. Akú kvalitu prinášajú kľúčové kroky vo vašom návrhu?

Igor: Florenc je územie 24 hektárov v priamom kontakte s historickým centrom mesta. Projekt sme v roku 2021 vyhrali v medzinárodnej súťaži v spolupráci s pražskými ateliérmi UNIT architekti a A69 Architekti. Je to územie definované dopravnými bariérami, ale zároveň aj strategicky zasadené v blízkosti hlavných dopravných uzlov Masarykovho a Hlavního nádraží a autobusového nádraží v samotnom území. 

Náš návrh v tejto spleti bariér vytvára kontinuálne a kompaktné mesto, ktoré svojou štruktúrou nadväzuje na blokovú zástavbu centra Prahy. Táto zástavba je z pohľadu dlhodobej udržateľnosti najvyhovujúcejšia, pretože vytvára mesto ľudskej mierky s uličným charakterom a aktívnym parterom, a zároveň umožňuje vysokú hustotu zástavby a vytvorenie bývania v centre mesta, čím prispieva k redukovaniu individuálnej automobilovej dopravy a tvorbe mesta krátkych vzdialeností – teda spomínaného 15 minútového mesta.

Okrem bariér železnice a magistrály sú v území topografické výškové rozdiely. Preto je koncept verejných priestorov stavaný na sieti kontinuálnych lineárnych peších trasách a terasách, ktoré prepájajú menšie námestia a nádvoria. Celé územie bude mať obmedzený prístup pre autá a nosnou štruktúrou bude mestská hromadná doprava, cyklotrasy a pešie prepojenie. Bariéry, ako napríklad viadukty železnice alebo priestory pod magistrálou, transformujeme na živé miesta.

Irwell River Park je víziou rieky a jej koridoru, ktorý bol kultivovaný okolitými komunitami; rieka premenená z bariéry na miesto stretnutia; rieka sa presunula z periférie do samotného srdca spoločného života a charakteru miest.

Zdroj: Marko & Plcemakers