SINGULARCH

„Stavebný priemysel potrebuje znížiť svoj vplyv na životné prostredie a súčasťou tohto rozvoja sú aj verejné investície do propagácie drevostavieb. YIT neustále zlepšuje svoju kompetenciu v oblasti drevostavieb. Vplyv výberu materiálov na životné prostredie si vyžaduje dodatočné skúmanie, ale už teraz je jasné, že opatrenia v oblasti klímy by sa mali zamerať aj na znižovanie emisií počas životného cyklu.” 

Slovensko v súčasnosti viac dreva exportuje, ako dováža. Priemerný objem exportu za posledných desať rokov dosiahol 2,5 milióna m3. Slovenský export dreva je tvorený surovinou s minimálnou pridanou hodnotou a práve moderné drevostavby vytvárajú potenciál pre využitie domácej suroviny s vyššou pridanou hodnotou. Na Slovensku pritom už existuje základ ekosystému na realizáciu prefabrikovanej výstavby na báze dreva, aj napriek tomu v súčasnosti ide predovšetkým len o montované rodinné domy. 

Slovenská rada pre zelené budovy tak vytvorila Iniciatívu za moderné drevostavby, s cieľom podporiť drevo ako udržateľnú surovinu v modernom stavebníctve, a umožniť výstavbu drevostavieb do požiarnej výšky 22,5 m pre všetky typy stavieb bez ohľadu na typ konštrukcie. 

Tento rok v máji mala táto iniciatíva počas finalizácie dokumentu viacero partnerov a podporovateľov. Jedným zo zakladateľov a iniciátorov je aj YIT Slovakia, ktorý sa dlhodobo aktívne podieľa na vývoji rezidenčných, mixed-use zón a verejného priestoru s maximalizovaním udržateľných aspektov. Aktuálny projekt rezidenčnej zóny na Viedenskej ceste s nedávno vyhláseným víťaznym návrhom urbanisticko-architektonickej súťaže - What Architects je práve čerstvým príkladom črtajúcim výrazné pozitívne zmeny smerujúce k cieľom udržateľnosti stavebníctva, a zároveň k budovaniu kvalitnejšieho a zodpovednejšieho životného prostredia aj na Slovensku. 

Návrh reprezentuje urbanistická stopa, ktorá okrem snahy zachovať existujúci stav prírodného prostredia, poskytuje priestor pre vznik nového silného zeleného charakteru a rozvoj jeho vrstiev pre potreby rekreácie a pobytu budúcich obyvateľov zóny. Otvorené vnútrobloky zároveň poskytujú poloverejný priestor pre vytvorenie dobrých susedských vzťahov obyvateľov, no zároveň vytvárajú pokojnú prepájajúcu zelenú vrstvu, kde sa navzájom prelína mestské a prírodné prostredie. Ostatné urbánne priestory, určené aj pre návštevníkov, sú vhodne umiestnené v blízkosti obytnej ulice paralelnej s Viedenskou cestou.

Aktuálne predpisy na Slovensku dnes umožňujú stavby na báze dreva len do výšky 5 nadzemných podlaží a neumožňujú rozvoj vyšších drevostavieb, čo je v porovnaní s predpismi v iných krajinách podhodnotené. Táto výška je v súčasnosti nedostatočná vzhľadom na vysoké ceny pozemkov a efektivitu ich využitia, a to najmä v hlavnom meste a ostatných krajských mestách, čo odrádza investorov od realizácie drevostavieb. 

Štúdia SKGBC (Slovenská rada pre zelené budovy) v Iniciatíve pre drevené budovy ďalej tvrdí, že pri jednoduchej zmene vyhlášky by sa tak vytvoril potenciál pre uplatnenie progresívneho spôsobu výstavby drevostavieb na Slovensku, ktoré samozrejme výrazne pomôže pri zmierňovaní dopadov na životné prostredie, prinesie zdravšie budovy a umocní tak zároveň celkovú modernizáciu našej krajiny.

Je všeobecne jasné, že jedným z najväčších zdrojov emisií CO2 je v súčasnosti práve výstavba nových budov. Veľký podiel na tvorbe je totižto spôsobený spracovaním, výrobou a prepravou stavebných materiálov. Práve využitie dreva pochádzajúceho z udržateľne obhospodarovaných lesov z lokálnych zdrojov radí tento jednoduchý prirodzený materiál do popredia pre dosiahnutie klimatických cieľov na roky 2030 a 2050.

Na svete ale existuje množstvo skvelých úspešných realizácií drevostavieb väčších objemov. Stavanie z dreva sa v severných a západných krajinách stalo mantrou už pred viacerými rokmi. Dnes tieto objekty stoja a ukážkovo reprezentujú správnu cestu k zodpovednej – udržateľnej a zároveň hodnotnej a kvalitnej architektúre v zdravom životnom prostredí:

Jedným z vynikajúcich príkladov sú študentské veže v Nórsku. Sú súčasťou väčšieho masterplanu zahusťujúceho existujúcu študentskú dedinu v Trondheime. Projekt využíva miesto bývalého parkoviska na vytvorenie nového srdca študentskej dediny s bytovými jednotkami, škôlkou, obchodom s potravinami a športovými aktivitami. Všetky budovy sú navrhnuté z panelov CLT.

Na splnenie ambicióznych cieľov v oblasti energetiky a klímy projektu projektový tím skúmal možnosť premeny konštrukcií na konštrukcie z krížovo vrstveného dreva (CLT). Veže so svojimi relatívne krátkymi rozpätiami a objemami v tvare Y boli v mnohých ohľadoch staticky optimálne pre konštrukciu CLT.

Prístup k budovaniu pomocou CLT spočíval vo využití výhod hotového povrchu prvkov CLT a odhalení čo najväčšieho množstva systému prvkov CLT vyvinutím robustného a poctivého konceptu detailov. Spoje konštrukčných prvkov sú odhalené v rámci estetiky interiéru.

Ďalším príkladom zo severu je táto 85 metrov vysoká veža Mjøstårnet, ktorá sa týči nad susedným jazerom Mjøsa, viac ako 100 kilometrov severne od Osla. Po svojom minuloročnom otvorení sa stala najvyššou drevenou budovou na svete. 18-poschodová štruktúra obsahuje byty, kancelárske priestory a Wood Hotel. Okrem uvedenia malého mesta na mapu sveta sa tento drevený monument pridal k rastúcemu množstvu dôkazov, že drevo môže poskytnúť udržateľnú alternatívu materiality.

„Je to prvýkrát v histórii, kedy bola drevostavba skonštruovaná v takejto mierke, kedy materiály takéhoto objemu a odborné znalosti pochádzajú z miestnych zdrojov. Náš klient tvrdí, že keď stojíte na vrchole vyhliadkovej plošiny Mjøstårnet, môžete „v skutočnosti vidieť“, odkiaľ drevo pochádza a kde bolo spracované. Práve to je súčasťou nášho udržateľného hnutia, ktoré sa uvádza do praxe. Spolu s našim klientom a konštruktérom sme začali kresliť projekt začiatkom roka 2015.”

18-poschodový Mjøstårnet tvorí približne 3500 m3 dreva, v prepočte približne 14 000 stromov. O projekty tohto merítka sa ale zasluhuje nevyhnutne zdravé a trvalo udržateľné lesné hospodárstvo. Keďže hlavné vertikálne/bočné konštrukčné prvky a podlahové systémy Mjøstårnetu sú postavené z dreva, budova sa považuje za celodrevenú konštrukciu. Celodrevená konštrukcia môže zahŕňať použitie lokalizovaných nedrevených spojov medzi drevenými prvkami. Môže zahŕňať aj nedrevené podlahy, pokiaľ sú paluby podopreté primárnou konštrukciou vyrobenou z dreva (spočívajúcou na drevených trámoch). V Mjøstårnet boli na najvyšších siedmich podlažiach použité betónové dosky, aby sa splnili kritériá komfortu a akustiky.

Ďalšou najvyššou drevenou budovou je paradoxne hneď vedľa za hranicami, u našich susedov, 84 metrov vysoká, 24-poschodová HoHo Tower vo Viedni v Rakúsku. Objekt je oficiálne drevobetónovou kompozitnou budovou, má betónové jadro stabilizujúce budovu. No pre tento objekt bolo celkovo vyrobených, prefabrikovaných a dodaných na miesto 365 m³ lepeného lamelového dreva (GLT, lepené drevo) a 1600 m³ CLT panelov, čo podčiarkuje dôvod, prečo bola táto drevená konštrukcia nazvaná ako „maják udržateľných hybridov”.

Vysoký stupeň prefabrikácie šetrí čas na stavbe. Použité drevo pochádza z rakúskych lesov obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom. Príkladné ukazovatele ekologického výkonu hovoria, že v porovnaní so železobetónovou konštrukciou sa použitím dreva vyhne približne 2800 tonám ekvivalentov CO2. Spôsob výstavby zároveň ušetril približne 300 000 megawatthodín primárnej energie, čo je približne množstvo energie potrebnej na vykurovanie činžiaku s 32 bytmi za obdobie 1100 rokov.

85 Sociálne bývanie v Cornellá de Llogoberat, Barcelona, Španielsko | PERIS + TORAL Arquitectes

Jedným z najvýznamnejších príkladov drevostavieb je tento unikátny objekt sociálneho bývania v Barcelone. Architekti Peris&Toral sa okrem veľmi flexibilného schematického usporiadania rovnakých dishierarchizovaných obytných miestností na 6 podlažiach rozhodli využiť CLT panely a symetrický drevený konštrukčný systém. Výnimočným je ale zároveň výsledná polovičná spotreba dreva. Drevená konštrukcia je v súlade s počiatočnou myšlienkou a znižuje uhlíkovú stopu. Zviditeľnenie tohto materiálu všade, kde to bolo možné, sprostredkovalo maximálne využiť všetky ako konštrukčné, tak aj estetické benefity dreva. Konštrukcia tak vytvorila možnosť navrhnúť vzorec pre sekvencie flexibilných miestností. Podľa informácií projekt spotreboval 8300 m2 dreva, celá výstavba sa vďaka drevenej konštrukcii a systému CLT urýchlila. Teoreticky trvala jeden a pol roka, no hrubá stavba trvala len necelé dva mesiace. 

„Koncepcia štruktúry nám umožnila optimalizovať množstvo použitého materiálu. Pri plánovaní bolo napríklad potrebných 0,50 m3 dreva na zastavaný meter štvorcový; v konečnej verzii je to 0,24 m3. Stavanie z dreva je udržateľné, no podopretie rovnakej konštrukcie s menej ako polovičným množstvom dreva je ekonomicky aj environmentálne ešte udržateľnejšie.”

Projekt bol v roku 2022 finalistom prestížneho európskeho ocenenia EU Mies Award 22 a získal mnoho medzinárodných ocenení. 

Na svete ale existuje mnoho ďalších ukážkových realizácií drevostavieb, ktoré jasne hlásia zelenú pre aktualizáciu rozsahu využitia v stavebníctve v našej krajine. Hoci je výškový rozmach drevostavieb na Slovensku obmedzený, postupnou snahou inštitúcií a ich investičných partnerov vzniká veľký záujem a nádej v postupnú premenu smerujúcu k udržateľnejšej alternatíve rozvoja stavebníctva a nášho vzácneho životného prostredia.