SINGULARCH

V rámci podujatia SINGULARCH nám What Architects. predstavia okrem svojej rôznorodej tvorby a mierok aj ich prístup pri navrhovaní Viedenskej cesty v spolupráci s YIT. O svojich inšpiráciách a individuálnom prístupe vo full scale studio nám prezradili viac aj v nasledujúcom rozhovore.

Dobre sa máme, leto síce pomaly končí, ale snáď si túto letnú atmosféru podržíme čo najdlhšie.

Na naše pomery sme toho postíhali celkom dosť, boli sme aj pri vode, aj v horách. Tomáš pocestoval viacero miest, ja som odbiehal do prírody do Rakúska. Bolo to pestré a tiahlo sa to celým letom, hoci sme mali pomedzi to aj dve väčšie odovzdávačky. Každý rok si vravíme, že celý ateliér pôjde na mesiac na dovolenku, nech si poriadne oddýchneme, ale zatiaľ sme sa k tomu neodvážili. Vzorom nám je Bevk Perovic, oni mávali na stránke v auguste oznam, že sú celý august preč, a ak nastala panika, treba písať na panic@bevkperovic.com… to sa nám páčilo!

Ako to dnes u vás v ateliéri vyzerá? Na čom momentálne pracujete? 

Aktuálne končí letná sezóna, polovica ateliéru má dovolenku, druhá už chystá veci, ktoré sa budú odovzdávať v septembri. Robíme na všetkom možnom. Od začiatku ateliéru mávame na stole dosť interiérov, aj keď teraz si vyberáme už len také niečím pre nás zaujímavé. K tomu nejaké domy a bytové komplexy. Na jar sme vyhrali jednu výborne obsadenú súťaž mimo Bratislavu na mestský dom v centre mesta, tam sme dokončili prvú fázu projektu – takže celý prierez mierok.

Tento úspech nás veľmi potešil. Robíme veľa súťaží, minulý rok sme ich urobili šesť takejto mierky, takže dosť nás to vyťažuje. Pri tomto počte je treba aspoň tretinu vyhrať, aby sa dalo ísť ďalej, takže toto nám dobre padlo. Na koncepte sme robili s kamarátom Tomášom Labancom z Labanc Studio a Beth Galí – sú to ateliéry z Barcelony, ktoré sa venujú verejným priestorom a krajinnej architektúre. Hneď od začiatku sme vnímali, že krajina je dôležitou témou tohto zadania. Leitmotívom bolo prepojenie dvoch svetov – na jednej strane infraštruktúry výpadovky do Rakúska a na druhej strane zelenej oázy blízko mesta. Otázne bolo, ako ich prepojiť zástavbou, ktorá bude mať atribúty aj mestskej zástavby, aj bývania v zeleni. 

S tým súvisí, že sme sa snažili zachovať maximum stromov v území a krajinu okolo domov venovať prírodnému prostrediu s maximálnou biodiverzitou. Týmto témam bolo venované množstvo času aj hneď v ďalších fázach bezprostredne po súťaži.

Koncept návrhu vychádza z polouzavretých blokov, tvorených dvoma domami pôdorysného tvaru L. Jedno krídlo tohto L-ka projektujeme ako drevostavbu, pravdepodobne to bude z CLT panelov. Veľmi sa tešíme, že investor chce pracovať s drevom, vnímame ho ako materiál s veľkou ekologickou, ale aj užívateľskou pridanou hodnotou. Bohužiaľ, aktuálne je možné na Slovensku stavať obytné drevostavby s priznaným materiálom len do 3. NP a do 4. NP s kapotovaným materiálom. Pracujeme teda v týchto mantineloch, ale myslím si, že musí prísť prehodnotenie vnímania tohto materiálu z pohľadu požiarnej odolnosti, lebo zatiať u nás drevo zjavne horí inak ako za hranicami. 

Celkovo máme drevo radi. Chceme sa mu venovať viacej, máme v tíme projektanta špecializovaného na drevostavby, ktorý nám aktuálne kreslí asi tri drevodomy. Chceme si ich projektovať u nás. Potom, čo sme dom v Dolnej Lehote dokončili v našej réžií, chcem sami stavať aj ďalšie naše drevostavby. Založili sme si na to samostatnú firmu Wood Architects., ktorá by mala byť takou našou pravou rukou na drevostavby.

Každoročne chodíme ako ateliér v lete do Aspernu, pozrieme, čo pribudlo nové, okúpeme sa v jazere a ideme tam na obed, aby sme aj videli, ako to tam reálne žije – a tam ten rozdiel je vidieť. Je to vzdušnou čiarou 45 kilometrov od centra Bratislavy, ale je to pre nás iný svet. Nemyslím si , že samotné stavby sú architektonicky pre naše končiny nedosiahnuteľné, ale ako celok - veľká štvrť, ktorá vzniká dlhoročne podľa uceleného konceptu, to je zatiaľ u nás nedosiahnuteľné.

Asi potrebuje mať  silného partnera na druhej strane, ktorý sleduje verejný záujem. Nemožno sa len spolahnúť na to, či developeri vnímajú dlhodobejší dosah svojej práce na okolie alebo nie.

Ste full scale studio, máte ale momentálne obľúbenú mierku / typológiu, na ktorej pracujete najradšej?

Nemáme to nejak rozdelené, každý asi prirodzene inklinuje ku konkrétnej mierke a typológii, ale prechádzame medzi nimi podľa potreby. Je to aj fajn, keď človek robí dlhšie jednu vec, tak sa „osvieži” inou témou.

Ako sa má vaša chalupa v Lehote? Čo ju ešte čaká?

Chalupa v Lehote je skoro dokončená, chýbajú jej ešte nejaké detaily, ale už sa to blíži. Na jar sa bude finálne fotiť.

Veľká verejná budova, napríklad škola alebo knižnica by bola fajn. Tu má naša krajina veľké resty a je potrebné s tým niečo robiť, takže myslím, že časom sa k niečomu takému dostaneme.

Celkom nás fascinuje, keď nám niektorí z našich rovesníkov povie, že neotvoril Autocad už rok. Bohužial to u nás nehrozí. Nutný management ateliéru máme rozdelený pol na pol s Tomášom. Napríklad jeden rieši účtovníctvo a druhý rieši kolegov atď. A zbytok času normálne robíme s kolegami na zadaniach, takze kreslíme, modelujeme, ale to už samozrejme je skôr tá úvodná fáza projektov.

Tým, že sme robievali prevažne na súkromných zadaniach, je príjemné dokončiť projekt, ktorý má väčší presah na verejnosť. Je to síce stále prevažne výrobný objekt, ale počas Strekovských dní, čo je populárna udalosť v Strekove, bol otvorený verejnosti a bolo to fajn vidieť reakcie bežných ľudí. Veríme, že aj takto sa dá posunúť atraktivita tohto regiónu.

Historiek zo stavby je veľa, pramení to zo snahy dosiahnuť maximálny výsledok. Možno by som spomenul príhodu ešte z projektovania. Tesne pred dokončením DÚR sa zistilo, že tromi objektami prechádza malý kúsok majetkovo problematického pozemku. Všetko už bolo naprojektované, ide o samostatné objekty, ale v podzemí sú poprepájané pivnicami a sieťami, takže nebolo jednoduché sa hrať s ich polohami. Blížiacu sa katastrofu sme vyriešili jednoduchým  „mirornutím” celého areálu. Samozrejme, do dôsledkov to nebolo také jednoduché, ale podarilo sa nám udržať pôvodný koncept, dokonca sa nám to teraz pozdáva viac.

Aj my ďakujeme, tešíme sa.