Atelier Fanelsa: Hodláme zohrávať aktívnu úlohu vo vývoji rurálnej stavebnej kultúry
Atelier Fanelsa je medzinárodný tím architektov so sídlom v Berlíne a Gerswalde (Brandenburg). Špecifickou črtou ateliéru je skúmanie súčasných foriem práce, života a spolužitia najmä na vidieku, perifériách, ale aj v meste. Súčasne realizujú súkromné projekty, verejné budovy, výstavy a workshopy. V rámci týchto formátov, ich hlavným cieľom je vyvíjať inovatívne a kvalitatívne odpovede na otázky týkajúce sa podmienok súčasnej spoločnosti.
Atelier Fanelsa založil Niklas Fanelsa (1985) v roku 2016, študoval architektúru na RWTH Aachen University a Tokyo Institute of Technology. Po štúdiách pracoval v renomovanom ateliéri De Vylder Vinck Taillieu v Gente a v Thomas Baecker Bettina Kraus Architekten v Berlíne. Niklas bol taktiež pedagogickým a výskumným spolupracovníkom na RWTH Aachen University, BTU Cottbus-Senftenberg a predsedom pre dizajn a bývanie na Bauhaus-Universität Weimar. V rokoch 2019/20 je rozvíjajúcim sa kurátorom v Kanadskom centre pre architektúru v Montreale a aktuálne otvára výstavu Village Commons, v rámci Trouble in Paradise v Poľskom pavilóne La Biennale di Venezia 21.
S Niklasom Fanelsom sa počas jeho návštevy v Bratislave rozprával Ľuboš Dobóczi. O preklad rozhovoru sa postarala Kristína Žilinčárová.
1. Ako prvé by som chcel povedať, že sme veľmi vďační, že sme mali možnosť hostiť ťa v Bratislave v takom priestore ako je Nová Cvernovka, bola to skvelá, inšpiratívna prednáška a fantastický vplyv.
Vďaka za pozvanie. Po roku a pol cestovných obmedzení kvôli korone bola toto moja prvá cesta. Táto pozvánka nastavila príjemný rámec pre paneurópsku výmenu a plodné diskusie. Pre mňa je tiež odmenou stretnúť mladé kancelárie a porozumieť lokálnej architektonickej ekológií.
2. Mohol by si opísať svoju cestu architektúrou? Kde si študoval?
Po tom, ako som ukončil štúdium, som sa pridal k skupine čerstvých absolventov, a rozhodli sme sa kolektívne pracovať na malej, fyzickej konštrukcii namiesto toho, aby sme začali pracovať na normálnych pozíciách v kanceláriách. Naučili sme sa robiť architektúru prostredníctvom konceptuálnych dizajnových cvičení a prednášok o správnych spôsoboch ako konštruovať v súlade s legislatívou a štandardmi odvetvia – a mali sme pocit, že toto vzdelanie nás vlastne oddialilo od vytvárania zmysluplných kontribúcií z pozície architektov. Chceli sme si zašpiniť ruky v doslovnom zmysle a chceli sme sa oslobodiť od očakávania, že absolvent by mal vstúpiť do sveta známych kancelárií s ambíciou vyhrávať súťaže. Alternatívne usporiadanie by nám umožnilo pracovať a žiť spolu, testovať naše schopnosti a naučiť sa viac o stavebníctve bez ekonomických obmedzení kancelárie architekta.
3. Povedal by si nám, prosím, viac o tvojej skúsenosti v Tokiu?
Prvýkrát som zažil kvality atmosféry a životný štýl vidieka, kým som študoval architektúru v Tokiu. Ja a moji kolegovia sme strávili veľa týždňov v Niigate, rurálnej oblasti v západnom Japonsku, kde sú kultúra a architektúra silne prepojené s ročnými obdobiami – v Niigate napadne v zime viac než tri metre snehu. S ostatnými študentmi som vyhotovil konštrukciu mobilného vozíka s jedlom, ktorý sa použil na kulinársky performance pri príležitosti otvorenia výstavy.
4. Založili ste si štúdio v Berlíne, ktorý je občas považovaný za “európsku mekku kultúry”. Ako vnímaš evolúciu povahy tohto mesta? Ovplyvňuje novú generáciu berlínskeho architektonického zázemia?
V súčasnosti prechádza mesto Berlín veľkými zmenami. Sú tam relevantné komunitne orientované projekty ako „Haus der Statistik” alebo obnova mladých kooperatív. V protiklade sa uskutočňujú veľké developerské projekty a väčšina uznávaných kancelárií z nich profituje. Mladí architekti dostávajú v týchto kanceláriách dobre platené pozície, ale neodvážia sa otvoriť si vlastnú prax.
5. V Berlíne ste síce začínali, ale svoje aktivity ste presunuli do Gerswalde. Mohol by si opísať podstatu práce v úplne inom teritóriu – vidieku, periférie mesta? Ako a kedy ste sa rozhodli, že tak spravíte? Bol tam nejaký vplyv zo školy?
Ako rástla pozornosť na projekty v Brandenbursku, bolo pre nás dôležité, aby sme boli prítomní na vidieku. Vidíme šancu výraznejšie sa zapojiť do lokálnej komunity, spojiť sa s remeselníkmi a priblížiť sa stavebnému procesu. Ako výsledok sme založili satelitnú kanceláriu v malej dedine 100 km severne od Berlína. Používame tento priestor ako dielňu na produkovanie súčiastok, vzoriek materiálu a modelov. Tiež by sme sa chceli stať verejným konzultačným centrom. Hodláme zohrávať aktívnu úlohu vo vývoji rurálnej stavebnej kultúry.
Satelit je umiestnený v pamiatkovo chránenej stodole. Takmer zrútená stavba je spevnená vnútornou oceľovou konštrukciou. Pôvodná budova so všetkými trámovými kostrami, fasádou a hlavnou drevenou konštrukciou je zachovaná. Nová moderná konštrukcia vystužuje budovu a umožňuje sklenenú fasádu ako druhú vrstvu. Na prízemí je otvorená dielňa s robustnou terrazzo podlahou, vyrobenou z recyklovaných tehál. Schodisko vedie na druhé podlažie, ktoré sa používa ako priestor na spanie pre nás a hostí.
6. Fenomén návratu ľudí na vidiek, nielen vo forme dovolenky, ale tiež na to, aby nejakým spôsobom opäť rozvinuli a recyklovali možnosti života na okrajoch mesta, sa stáva čoraz viditeľnejším. Zorganizovali ste, a zúčastnili ste sa, na množstve workshopov. Ako fungujú? Koľko ľudí sa ich účastní a aký je ich hlavný cieľ? Mohol by si opísať program workshopu?
Places of Rural Practice sme spustili, aby sme preskúmali potenciál rurálnych zón v oblastiach stavebníctva, potravín, materiálu a textilu. Každá z predmetných oblastí sa skúma formou workshopu, pričom sa zdôrazňuje úloha výroby. Spolu s účastníkmi sa tútori aktívne napájajú na lokálne prostredie a jeho estetické, materiálne a ekologické kvality.
Keďže postupujeme holisticky a imerzívne, skupina býva na každom z miest niekoľko dní a spolu pracuje na spoločnej úlohe. Lokálni experti prispievajú svojimi vedomosťami a zručnosťami, týkajúcimi sa miestnych špecifík. Medzinárodní hostia v paralele prinášajú témy a prepojenia na širšiu ekológiu diskurzu. Obe strany sú zapojené do pedagógie workshopu, ktorá smeruje k ne-hierarchickosti.
Workshopy sa uskutočňujú počas celého roka 2021 v miestach okolo Brandenburgu. Okrem toho, že učia praktickým remeselným technikám, workshopy skúmajú vzťah medzi kultúrnym terénom a vybudovaným prostredím z pozície podmienok, v ktorých žijú ľudia v dnešnej spoločnosti.
Miestni partneri spolupráce pomáhajú ukotviť projekt do špecifických priestorových a sociálnych kontextov.
Navyše sa workshopy aktivujú a prepájajú prostredníctvom digitálneho prenosu vedomostí, vrátane online projektov, videí a viac – to spája dokopy kontribúcie účastníkov a medzinárodných hostí. V rámci tohto programu vyvíjame naratívy pre nové sociálne praktiky pomocou kolektívneho zakúšania rurálnej situácie a jej potenciálu pre nové praktiky.
7. Mohol by si nám povedať viac o vašom poslednom workshope “Places of Rural Practice”?
Séria workshopov programu Places of Rural Practice sa sústredí na rurálne oblasti ako lokality, ktoré vytvárajú žiadúce spôsoby bývania, pracovania a produkovania. Obyvatelia rurálnych regiónov spájajú vedomosti a zručnosti, ktoré sa viažu na miestne špecifiká, aby vytvorili prototypy komunitnej práce, ktorá prejavuje hlboké povedomie o vzťahu medzi vybudovaným prostredím a sociálnymi schémami.
8. Ste tiež súčasťou poľského pavilónu na Bienále, s projektom Village Commons, in: Trouble in Paradise. Môžeš nám povedať viac o skúsenosti medzinárodného dialógu v takejto téme?
Tento špekulatívny projekt navrhuje novú sídelnú typológiu pre poľský vidiek na základe starostlivého pozorovania súčasného stavu migrácie v nemecko-poľskom hraničnom pásme. Existujúca dedina je transformovaná a stáva sa prototypom pre ekologický, postačujúci a holistický životný štýl postavený na myšlienke commoningu.
Tvorba politík EÚ a ďalšie možnosti financovania podnecujú rozširovanie ne-urbánneho územia cez hranice. Na teritoriálnej úrovni štetínskej metropolitnej oblasti je výsledkom prebiehajúca migrácia mladých rodín, starších ľudí a profesionálov hľadajúcich cenovo dostupnú pôdu. Táto migrácia umožňuje existujúcim dedinám, aby sa organicky preklenuli do súčasných podmienok. Súčasne je tento jav, podobný štetínskemu kontextu, možné pozorovať v iných regiónoch Poľska a Európy.
Osídlenie s komunitou so zhruba 300 obyvateľmi obsahuje tri separátne oblasti, centrálnu spoločnú dedinskú zeleň, individuálne parcely a vonkajšie polia a pastviny. Dedinská zeleň s lúkou a rybníkom je používaná na výročné slávnostné aktivity a trhy. Toto jadro tiež má spoločné zariadenia ako komunitné centrum, hosťovský dom a družstevný kiosk. Zdieľaná energetická produkcia je situovaná vo vysokej veži. Elegantná pergolová konštrukcia obklopuje budovy a exteriérové priestory, čím vytvára jednotnú priestorovú entitu.
Budovy so zmiešaným účelom sa zoskupujú okolo jadra, so sídelnými typológiami, ktoré kombinujú bývanie a maloplošnú produkciu pod jednou veľkou strechou. Väčšina hlavných fasád smeruje k centru, čím vytvára zdieľanú fasádu. Vonkajší priestor je charakterizovaný ovocnými stromami a zeleninovými záhradami pre sebestačný životný štýl. Na kraji dediny sú produktívnejšie použitia umiestnené v blízkom spojení s agrikultúrnou pôdou. Okrem kooperatívne obhospodarovaných polí, produktívna krajina je charakterizovaná zariadeniami spoločnej energetickej produkcie, lesmi a otvorenými lúkami.
9. Počas toho, ako sme sa rozprávali v Bratislave, si dostal telefonát s informáciou o schválení štipendia Rome Prize, to znie ako veľmi pekná príležitosť. Mohol by si nám o tom povedať viac?
Rome Prize je rezidencia, ktorú udeľuje nemecké Ministerstvo umenia a kultúry. V rámci tejto schémy budeme pokračovať v našej sérií workshopov, ktorá začala v rurálnom východnom Nemecku a na európskej úrovni v hornatej krajine, ktorá obklopuje Rím.
10. Rozmýšľal si niekedy o tom, že by si sa vrátil do akademickej sféry, aby si zdieľal a vyučoval architektonické praktiky a bývanie na vidieku?
Myslím, že toto je veľmi dôležité. Väčšina univerzitných programov sa sústredí na projekty a produkciu artefaktov, ktoré sú bežné vo svete architektúry: kresby, makety a obrázky fotografov architektúry. Ale čím ďalej tým viac pochybujem o relevancii tohto prístupu v dnešnej spoločnosti. Potrebujeme viac budov? Mali by sme takto pokračovať v momente nepretržitej krízy? Myslím, že v tomto momente by sme si mali uvedomovať, že predtým, než môžeme debatovať o riešeniach, potrebujeme si najprv predefinovať našu pozíciu ako architekti. Potrebujeme sa odvážiť vystúpiť z našej vyškolenej pozície. A toto musí byť reflektované v našom vzdelávaní.
11. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Dúfame, že sa čoskoro uvidíme v Berlíne a hlavne na jeho periférií!
Nemáš za čo. Prosím, daj nám vedieť, či by ste sa chceli zastaviť a pár dní stráviť v našej satelitnej kancelárií v Gerswalde.
