Paradigma Ariadné: Extraordinára architektúra založená na teórii, fantázii a storytellingu

„Grécka legenda hovorí, že Daedalus bol prvým architektom, ale je to tak len ťažko: hoci postavil krétsky labyrint, nikdy nepochopil jeho štruktúru. V skutočnosti mohol uniknúť iba vyletením z jeho centra. Namiesto toho možno tvrdiť, že Ariadne dosiahla prvé dielo architektúry tým, že práve ona dala Theseusovi klbko nite, vďaka ktorej Daedalus našiel cestu z labyrintu po zabití Minotaura.“
Úvaha, polemizujúca nad prvotným z zrodom architektúry, ktorou sa reprezentuje budapeštiansky ateliér Paradigma Ariadné.
Zdroj: Beatriz Colomina, Architectureproduction, In: This is not architecture: Media constructions, Edited by Kester Rattenbury 2002. Routlegde London; New York
Paradigma Ariadné je ateliér, v ktorom sa od roku 2016 venujú spoločne zakladatelia Attila Róbert Csóka, Szabolcs Molnár a Dávid Smiló produkovaniu extraordinárnej architektúry založenej na teórii, fantázii a storytellingu. Medzi ich klientov patria jednotlivci, inštitúcie, spoločnosti aj miestne samosprávy, s ambíciou hľadania výnimočných ideí a riešení všade tam, kde procesy vyžadujú znalosti súvisiace s progresívnou, nevídanou architektúrou.
"Architektúra je len zámienka": keďže život je to, na čom skutočne záleží, osobné a profesionálne skúsenosti sa navzájom kontaminujú. Mohli by ste nám podľa tejto filozofie povedať osobnú skúsenosť, ktorá vás formovala ako architektov?
Attila Csóka: “Ako 30-ročný architekt si nemôžem vybrať jednu vec a povedať, že ma formuje to alebo ono. Môžem sa ubezpečiť, že je to neustále vyvýjajúci progres, ktorý prežívam každý deň. Aj keď mám veľmi jasnú víziu a názor na architektúru a tú, ktorú robíme v Paradigma Ariadné, na druhý deň ju môžem spochybniť. Nakoniec by som mohol povedať, že moji dvaja priatelia a kolegovia, ktorí sú mojimi “partners in crime”, majú najväčší vplyv na moje architektonické myslenie.”
Dávid Smiló: “Úplne súhlasím s tým, že máme na seba skutočne silný vplyv. Výklady našich osobných skúseností, čítaní a pozorovaní prostredníctvom diskusií sú hlavným médiom, cez ktoré pristupujeme k architektúre a rozumieme jej.”
Szabolcs Molnár: “Chcel by som povedať príbeh o tom, ako som sa ako dieťa stratil v samom strede svojho rodného mesta vďaka obrovskému kukuričnému poľu a ako som našiel cestu, keď som náhodou spoznal guľu vodnej veže, ktorá bola najvyšším signálom. Nepovedal by som, že ma to aj tak formovalo. Nebola to trauma, ale skôr dobrodružstvo, ale odvtedy som si často myslel, že som stratený. Takže ak sa pýtate, že architektúra je iba výhovorka, povedal by som, že je. Ale je to tiež nástroj, ktorý pomáha nestratiť sa. Rovnaký nástroj ako mala Ariadne.”
Zdroj: Úryvok z knihy Carnets. Architecture is Just a Pretext, Carnets, Anteferma Edizioni, 2019.

Distribúcia Piscina Mirabilis – Návrh v rámci Re-use súťaže v Taliansku
Piscina Mirabilis je historická štruktúra, ktorá bola súčasťou veľkého ekosystému Rímskej ríše, navyše jedným z prvých pokusov o terraformáciu, pomocou ktorej sa ľudská kultúra dokázala šíriť. V dnešnej dobe, keď tieto starodávne infraštruktúry zostávajú prázdne a nečinné, existuje možnosť dať im nový príbeh a nový účel.
V čase histórie sa opustená Piscina Mirabilis stala nielen priestorom pre pár návštevníkov v jej samotnej prázdnote, ale aj chráneným dedičstvom, ktoré je možné predstaviť širšej verejnosti. Podľa návrhu s pomocou nového 33-ročného programu by bolo možné vyzdvihnúť jej dualitu: Piscina Mirabilis môže byť múzeom, ktoré dokáže predstaviť umelecké diela ale zároveň môže byť vystaveným umeleckým dielom v múzeách iných krajín tiež.
Počas západnej histórie zbierky kultúrneho dedičstva existuje nespočetné množstvo prípadov, keď boli celé pamiatky a stavebné časti prevezené z pôvodných miest a boli vystavené nezávisle na ich vlastnom kontexte. Takto sa dostal Pergamonský oltár v Berlíne do Pergamonského múzea a ako sa pamätník Nereid dostal do Britského múzea. Paradigma sa v návrhu pohráva s myšlienkou, že ak by uplatnili rovnakú ideológiu a poňali by starodávnu infraštruktúru ako prenosné umelecké dielo, ako by ho šírili?
Piscina Mirabilis je pozoruhodná, pretože obsahuje šesťdesiatpäť geometricky a konštrukčne totožných klenieb. Striktné opakovanie klenieb vytvára pocit nekonečného priestorového zážitku demarkácie a objemu budovy. Architektonická hodnota týchto nádrží spočíva v ich nekonečnej štrukturálnej logike - v ich opakujúcich sa enfiádach a zároveň v ich vlastnom jedinečnom prvku: jednej jednotke klenby.
“Podľa našej koncepcie bude telo Piscina Mirabilis prerezané cez svoje štrukturálne osi, čím vznikne 33 rovnakých kusov klenieb. Tieto klenby budú prevezené do 33 rôznych destinácií, rôznych múzeí a inštitúcií po celom svete, stanú sa súčasťou ich zbierky a vytvoria nový priestor vo vnútri týchto múzeí. Jeden kúsok klenby bude stáť na podstavci, ktorý má podobný krížový tvar ako trup, ktorý zostane pri Piscine. V každej klenbe boli oblúky zakryté otočnými dverami zo zrkadla. Tieto zrkadlové dvere v zatvorenom stave dokážu napodobniť nekonečné enfilády z vnútornej strany klenby a vytvárajú pocit priestorovej kvality a nekonečnosti Piscina Mirabilis ďaleko od pôvodného umiestnenia.”
Na konci 33 rokov bude Piscina Mirabilis jediným múzeom na svete, ktoré bude mať umelecké diela z najdôležitejších kultúrnych inštitúcií na svete. Týmto spôsobom Piscina Mirabilis opäť rozšíri kultúru bez toho, aby zostala rovnaká. A stanú sa objektmi bez straty kvality existencie priestoru.

House with a Hundred Rooms - MTK Football Academy
Mnohí z nás by si pod pojmom budova pre futbalovú akadémiu vytvárali asociáciu s megalománskou architektúrou, podnietenou a ovplyvnenou jasným monumentálnym alebo experimentálnym až dynamickým objemom reprezentovaným módnymi architektonickými nástrojmi na vyjadrenie bohatstva a elegancie progresívneho klubu.
Keďže cieľom futbalovej akadémie je poskytnúť inštitucionálne zázemie pre rozvoj a postup detí vo futbale a športe, návrh na novú budovu komplexu futbalovej akadémie MTK tvorı́ longitudálnu štruktúru z takmer stovky miestností. Architekti sa preto rozhodli navrhnúť budovu, ktorá je schopná vyjadriť spoločnú myšlienku pojmu rozvoja vo svojej priestorovej štruktúre.
K domu patrí totižto iba jedna chodba - bez hierarchických obslužných trás – ktora má pri štandardnom stave priechod široký 1,5 metra, ale kde je to potrebné, rozširuje sa do hál širokých šesť metrov a stáva sa z nej telocvičňa, reštaurácia a iné spoločné priestory. Tento obrovský priestor dlhý 434 metrov organizuje všetky miestnosti a funkčné potreby v budove a na jednej strane rieši mnoho bežných problémov, ako je prístupnosť a skrátenie všetkých požiarnych únikových ciest, a na druhej strane poskytuje jedinečný interiér.
Za povšimnutie stojí aj to, že väčšina plánov, ktoré Paradigma Ariadné vypracuje, sú súčastne istou kultúrnou výpoveďou. Dom so stovkou izieb taktiež nie je stavbou bez teoretických súvislostí, má korene v ľudovej architektúre. V dome maďarských roľníckych rodín počet miest prepojených jednou chodbou predstavoval postavenie vlastníka v spoločnosti. Z funkčného hľadiska, viac izieb znamenalo jednoducho viac poľnohospodárskych funkcií v jednej budove, čo následne reprezentovalo väčšie bohatstvo roľníka.
Čím ste boli bohatší, tým dlhší dom ste mali. Hlavný význam roľníckeho domu však spočíva v jeho možnosti rozšírenia, ktorá je v návrhu vyjadrená v priestorovej forme flexibility chodby. Fundamentálna podstata roľníckeho domu, ktorý si Paradigma Ariadné požičali a použili ho na úplne iný účel, no stále so zachovaním reprezentatívneho významu rozvoja klubu.
Koncepcia jendopodlažného objektu bez podpivničenia zároveň umožňuje jednoduchý proces jednofázovej výstavby. Návrh nie je len kultúrnym vyhlásením, ale aj veľmi progresívnym a jedinečným nápadom, ktorý umožňuje prístup k rôznym športovým a cvičebným ihriskám zo všetkých šatní a apartmánov v doslova hraničnej blízkosti so športovou plochou.
Paradigma so svojím charakteristickým naratívnym postupom v jednak pochopení a trasformovaní typológie, ale aj v pochopení hodnoty danej inštitúcie a následne reprezentovania tejto hodnoty formou naratívnej tradície znova potvrdzuje svoj výnimočný, experimentálny no zároveň až prozaický prístup v produkovaní súčasnej architektúry.

Our Gellért Hill – Different Form, Same Material
Náš kopec Gellért. Projekt, ktorý hovorí o špekulatívnom príbehu transformácie miesta nám návštevníkom - známeho ako príjemná turistická výhliadka v Budapešti. Úvaha načrtnutá spočiatku ako idea v rámci súťažného návrhu na revitalizáciu, popisuje kopec Gellért ako vyčerpanú, irelevantnú hračku v rukách meniacich sa režimov v Maďarsku. Paradigma Ariadné popisuje toto miesto ako sen, vážený nestabilnou maďarskou pýchou, ktorá zostala nenaplnená; vojenský objekt, ktorý zunoval a zostárol už v okamihu, keď bol dokončený, je možné popísať ako nikdy neexistujúci národný panteón.
Domov Sochy slobody, postavený režimom osloboditeľa / utláčateľa, je od tej doby neutralizovaný. Kolíska najdivokejších fantázií a zároveň zbierka najneprofilovejších mestských služieb, ako hľadisko, frekventovane navštevované výhradne turistami.
“Náš návrh na rekonštrukciu budapeštianskeho vrchu Gellért hovorí o „rozdrvení“ politickej symboliky lokality, rozkladá a rozoberá na jej vrchole Citadelu i Sochu slobody a naopak prinavracia kopec „späť“ a interpretuje ho čisto ako kopec. Prišli sme s návrhom pri príležitosti architektonickej súťaže, ale neprihlásili sme ho, čím sme zabránili tomu, aby sa voľné priestorové nápady stali predmetom súťažných kritérií.”
V Budapešti sú dve miesta, ktoré sú takto preťažené historickou a spoločenskou gravitáciou; hradný vrch a vrch Gellért. Hybridy medzi prírodným a umelým prostredím tvoria monumentálnu, neodmysliteľnú súčasť turizmu v hlavnom meste. Avšak, ak je možné hradný vrch interpretovať ako symbolické zoskupenie budov národného významu, potom je vrch Gellért jeho nevlastným bratom. Tento vrch je prírodnou rezerváciou a je dnes domovom mnohých druhov rastlín a živočíchov. Žiadna vojna ani stavba nedokázala zasiahnuť a ovplyvniť toto miesto natoľko, nakoľko bol vyvŕtaný, rozobraný a vyhodený do vzduchu Hradný vrch.
Hlavnou ideou návrhu Paradigma je teda zabrániť tomu, aby sa zásah takejto miery stal aj na vrchu Gellért. Základným kľúčom tejto obrany je podľa architektov zbavenie kopca Gellért jeho vrstiev, ktoré majú vyšší – politický význam, presahujúci jeho prirodzený charakter.
Cieľom návrhu je teda zbaviť vrch od ambícií, ktoré by ho inak spravili viac ako miestom pre budúci blahobyt, voľný čas a jednotu. Najväčším interprétom tejto idey sú schody, nevedúce z jedného miesta na druhé, schody poskytujúce priestor pre generovanie rôznych udalostí.
Aj napriek pragmatickému účelu schodiska, (sprístupniť bod B z bodu A) ich radikálna zmena bez začiatku a konca má interpretovať pravú slobodu kopca. Schody, ktoré absentujú nutnosťou niekam viesť, akoby na vrchu Gellért chýbala Citadela a Socha slobody.
Aby to bolo možné, architekti navrhujú rozoberať predmety na vrchole kopca, kameň po kameni. Náročná úloha vo forme zásahu do materiality nesúcej storočia – získané fragmenty majú poskytnúť stavebný materiál pre schody. Spomienky teda niesú zachované v ich tvare a priestorovej fyzickosti, ale naopak prostredníctvom tohto aktu a materiality. Tento proces Paradigma argumentuje tým, že stopy minulosti tak budú preč, no nenahradia sa však náznakmi budúcnosti. Nebude to symbolické miesto žiadneho režimu, či už je pripravovaný, zrútený alebo dokonca nie je zavedený.
Azda najkontroverznejšiu fázu procesu predstavuje zvrhnutie sochy slobody. Túto ideu reprezentujú architekti v návrhu ako „slobodu vo forme obetovania Sochy slobody s cieľom dosiahnutia tej pravej slobody“. Socha sa tak následne stáva kovovým spojovacím prvkom schodiska. Kamenné kúsky pochádzajúce z Citadely sú zoradené do radu a cez vyvŕtané medzery medzi nimi sú spojené dohromady roztavenou sochou.
„Výsledkom nie je prázdnota, ale príležitosti. Všetko, čo je možné vytvoriť. Vrch Gellért sa stane miestom osobných legiend, mýtov, príbehov a histórie. Keď preberáme schody na úbočí, vrchol kopca, jeden z najvyšších bodov Budapešti, postupne prevezme príroda. Na vrchole mesta nebude nič dominovať. Cesty začínajúce na spodku kopca Gellért budú pokračovať a budú sa stretávať na vrchole najprirodzenejším spôsobom. Mnoho miestnych a inváznych druhov stromov čoskoro pokryje vrchol kopca a bude sa zdať, akoby to tak bolo odjakživa. Návštevníkov neskoro večer privítajú líščie oči žiariace v hustej tme. Cieľom nášho návrhu je teda konečne prijať konečné rozhodnutie; nie naraz a nie naveky.“
Je veľmi viditeľné, že základnou a nepostrádateľnou súčasťou v procese tvorby Paradigma Ariadné je pozorovanie kontextu do jeho najhlbšej podstaty. Tá sa v súčasnom produkovaní architektúry mnohokrát ignoruje, generuje sa falošná kontinuita niečím novým, veľkorysým, zaslepujúc mnohokrát tú pravú ambíciu miesta. Ich naratívnym, “storytellingovým” prístupom v procese tvoria architektúru podloženú na príbehu, ktorý je okrem jeho zárodku vyplývajúceho z kontextu miesta zároveň správnym vodítkom v jeho trasformácii. To je Paradigma Ariadné.

New Topography of Sándorfalva / 2018
Paradigma Ariadné boli pozvaní, aby navrhli hlavné námestie a park v meste Sándorfalva v Maďarsku. Počas spolupráce so zástupcami Sándorfalvy si architekti čoskoro uvedomili, že želaním zástupcov je vytvoriť urbanizovanejšie prostredie uprostred mesta, no po hlbšom analyzovaní si uvedomili, že daná priestorová kvalita a hustota kvality námestia sú bližšie k parku ako k skutočnému urbanizovanému verejnému priestoru.
Mapa s názvom Nová topografia Ríma alebo mapa Nolli, ako ju pomenoval Giambattista Nolli, predstavuje najvyššiu reprezentáciu vzťahu medzi verejnými a súkromnými priestormi v urbanizovanom prostredí. Je to mapa, ktorá predstavuje skutočnú povahu široko prístupných priestorov v jednom z najdôležitejších miest: v Ríme.
“Počas procesu návrhu sme vzali segment mapy Nolli, zväčšili sme ju v mierke 1: 1 a otočili na sever. Umiestnili sme ho na skúmané kresby hlavného námestia Sándorfalva a prekresľujeme všetky čiary, ktoré sa objavujú na mape Nolli, na skúmané kresby. Takto sme dostali obrysy všetkých chodníkov, pokryté verejné námestia a záhony, ktoré sme nakoniec použili pre proces návrhu.”
Výsledkom je pôvabný malý mestský verejný park a námestie, ale zároveň aj najväčšia vytlačená kópia mapy Nolli v dnešnom svete. Hlavné námestie Sándorfalvy obsahuje odtlačok Trajanského stĺpu, odtlačok Santissima Nome di Maria a mnoho ďalších rímskych predmetov potlačených dlažobnými kockami a kríkmi.

Paradigma Ariadné je:
Aktuálny tím: Lilla Árkovics, Bernadett Csendes, Attila Róbert Csóka, Imola Zsóka Fazakas, Virág Kiss, Szabolcs Molnár, Dávid Smiló,
Partneri: Sándor Finta, Dániel Kovács
Predošlí spolupracovníci: Levente Borenich, Boroka Bán, Péter Budai, Bence Cselényi, László Cseresznyés, Luca Csíkszentmihályi, Zsuzsa Farkas, Tünde Fekete, Ildikó Hammer, Fanni Hegedüs, Mátyás Herkli, Petra Horogh, Valentin Keller, András Németh, Noémi Petró, Noémi Rácz, Marek Svoboda, Péter Szabó, Bettina Tógyer, Anna Zsoldos
Attila Róbert Csóka je architekt, spoluzakladateľ Paradigma Ariadné a zakladajúci člen Translation of Modernism collective. Študoval na Univerzite v Pécsi - Fakulte inžinierstva a informačných technológií a diplom MSc získal na Budapeštianskej technickej a ekonomickej univerzite na Katedre verejného navrhovania budov. V rokoch 2010 - 2015 bol členom Advance Architecture College. Organizoval a zúčastňoval sa mnohých architektonických workshopov, podujatí a seminárov, bol publikovaný okrem iného v časopisoch Octogon a hg.hu.
Szabolcs Molnár je architekt, spoluzakladateľ Paradigma Ariadné a zakladajúci člen Translation of Modernism collective. Študoval na Univerzite v Pécsi - Fakulte inžinierstva a informačných technológií a diplom MSc získal na Budapeštianskej technickej a ekonomickej univerzite na Katedre verejného navrhovania budov. V rokoch 2010 - 2015 bol členom, v rokoch 2013 - 2014 bol vedúcim Advance Architecture College. Organizoval a zúčastňoval sa mnohých architektonických workshopov, podujatí a seminárov, bol autorom a redaktorom okrem iného v 6b.hu a architektonicko-urbanistickým rozhlasovým programom v rádiu Tilos.
Dávid Smiló je architekt, spoluzakladateľ Paradigma Ariadné a zakladajúci člen Translation of Modernism collective. Študoval na budapeštianskej vysokej škole technickej a ekonomickej a diplom Msc získal na Šopronskom inštitúte úžitkového umenia. V rokoch 2008-2015 bol členom. V rokoch 2009-2012 bol vedúcim Advance Architecture College. Organizoval a zúčastňoval sa mnohých architektonických workshopov, podujatí a seminárov, bol publikovaný v mnohých časopisoch. V rokoch 2009-2013 bol redaktorom rozhlasového programu hetiBeton, v rokoch 2012-2015 hlavným redaktorom Strike Magazine.
Paradigma Ariadné je spolu s Dánielom Kovácsom spolukurátorom Maďarského pavilónu na La Biennale di Venezia 2021. Svoju tvorbu predstavili na viacerých výstavách v Budapešti, Benátkach, Varšave, Viedni, alebo v štáte Ohio v USA. V súčasnosti nesú viacero nominácii prestı́žnych cien, ako napr. :
European Union Prize for Contemporary Architecture – Mies van der Rohe Award 2022
Building of the Year 2021,The Architectural Prize of the Media 2020, Building of the Year 2020, Highlights of Hungary 2019
Výstavy: 2016 Synchronicity Exhibition, Warsaw | 2017 Budapest Design Week | 2018 Young Architects in Black and White, Budapest | 2018 Liberty Bridge - Hungarian Pavilion, 16th Architecture Biennale, Venice | 2019 II. Hungarian Architecture Salon, Budapest | 2019 Architektur Im Magazin, Vienna | 2019 REJECTED, Knowlton School, Ohio State, USA
Prezentácie: 2016 Pecha Kucha Night, Budapest | 2016 BUTE, Architecture Faculty Doctoral School | 2016 Advanced Architecture College, Budapest | 2017 Hungarian University of Fine Arts | 2017 Pecha Kucha Night, Brno | 2017 URBAN21 conference, Tokaj | 2018 BUTE, Architecture Faculty Doctoral School | 2018 Szent Instván University - Ybl Miklós Faculty of Architecture | 2018 BUTE, Architecture Faculty | 2018 Collegium Hungaricum Berlin | 2018 University of Novi Sad, Oktobarh conference | 2018 University of Sopron, Architecture Faculty | 2019 BUTE, Architecture Faculty | 2019 Architektur Im Magazin, Vienna | 2019 AA Visiting School, Budapest | 2019 Pecha Kucha Night, Budapest | 2019 Todaytomorrow Conference, Budapest | 2019 Pecha Kucha Night, Veszprém | 2019 Moholy-Nagy University of Art and Design, Architecture Faculty

dátum: 15.04.2021
autor: Ľuboš Dobóczi